Na naše gymnázium som prišiel preto, že už pred ôsmimi rokmi som počul zvesti o jeho výnimočnosti. Za celý ten čas, strávený na jeho pôde, som nezapochyboval ani raz o fakte, že naša škola stojí v popredí široko-ďaleko. Vždy sme mali niečo, o čom okolité ustanovizne vzdelávania mohli len naivne snívať – či šlo o večne sa kaziaci automat na nápoje, rozrastajúcu sa internetovú učebňu, otvorené a prajné prostredie s výnimočným profesorským zborom alebo pilnými študentmi, bohatou publikačnou a reprezentačnou činnosťou (viď Gymlet). Vedenie gymnázia nedávno dokázalo svoju výnimočnosť projektom nazvaným Internetová žiacka knižka (IŽK). Škola aj týmto krokom dokázala, že chce patriť k najväčším priekopníkom noviniek v školstve. Ozvali sa však neprajné hlasy...
Niet sa čo čudovať. Môj postoj by bol trochu odlišný, ak by som bol povedzme študentom tercie či kvarty. Niektoré názory sa mi však zdajú akoby maľovaním čerta na stenu.
Dostala sa totiž ku mne informácia, že IŽK narúša rodinnú pohodu a vzťahy medzi detvákmi a rodičmi. V akom zmysle? Tak, že nás núti hrať férovo pred rodičmi a nezatajovať im naše známky? Tak, že nás učí k zodpovednosti, úprimnosti, otvorenosti či dokonca k dôvere? Tak, že možno prinúti poniektorých záškolákov dokonca chodiť do školy a vzdelávať sa? Možno by som bol miernejší, keby som bol študentom strednej školy hnojárskej, ktorú by navštevovali študenti s fatálnymi poruchami učenia. Takí, ktorí jednoducho nemôžu za to, že im to nepáli a uspokoja sa aj s podpriemernými študijnými výsledkami na druhotriednej škole. My, študenti gymnázia (!) Jozefa Lettricha, sme však vybraní prijímacími skúškami a predpokladá sa, že by sme učivo mali zvládnuť – teda z povinnosti vzdelávania sa nemáme prečo vyzúvať!
Prostredníctvom IŽK sa rodičia môžu dozvedieť o nedostatkoch svojho dieťaťa a prípadne aj včas zakročiť. Často sa totiž o rodičovských združeniach ani nedozvedia, lebo sú im zatajené. Takýto prístup študentov končieva telefonátmi triednej profesorky domov alebo emotívnym prekvapením na vysvedčení. V oboch prípadoch už býva zvyčajne neskoro a vy, milé ratolesti sa nevyhnete stresom, domácim väzeniam a niekoľkodňovému prehováraniu do duše.
Chvíľku potrvá, kým si zvykneme na moc, ktorú naši rodičia vznikom IŽK získavajú. Avšak všetko je pre dobro nás a vzdelávania samotného. Už dnes sa totiž od odborníkov na vzdelávanie šíri výzva, aby sa do novovznikajúceho školského systému zapojili aj rodičia. Doposiaľ totiž školská politika neposkytovala nijaké prostriedky na tlak rodičov. Tí sa preto aj o veci súvisiace s výučbou ich detí nezaujímali. Systém, ktorý by mal v najbližších rokoch vstúpiť do každodennej praxe však prikladá váhu na slová žiakov a rodičov – pretože im by malo na výsledkoch vzdelávania najviac záležať.
Očakáva sa, že rodičia budú mať presný prehľad o tom, kto, čo a ako ich ratolesť učí. IŽK je prvým krokom, ktorý umožňuje rodičom nahliadnuť do tried a dozrieť tak na to, či im ich škola poskytuje všetko, čo požadujú. Hladina sa za chvíľku upokojí a vy si zvyknete tak, ako si budú postupne zvykať všetci a všade. Pretože tadiaľto vedie cesta k modernej, kvalitnej a úspešnej škole.
Niet sa čo čudovať. Môj postoj by bol trochu odlišný, ak by som bol povedzme študentom tercie či kvarty. Niektoré názory sa mi však zdajú akoby maľovaním čerta na stenu.
Dostala sa totiž ku mne informácia, že IŽK narúša rodinnú pohodu a vzťahy medzi detvákmi a rodičmi. V akom zmysle? Tak, že nás núti hrať férovo pred rodičmi a nezatajovať im naše známky? Tak, že nás učí k zodpovednosti, úprimnosti, otvorenosti či dokonca k dôvere? Tak, že možno prinúti poniektorých záškolákov dokonca chodiť do školy a vzdelávať sa? Možno by som bol miernejší, keby som bol študentom strednej školy hnojárskej, ktorú by navštevovali študenti s fatálnymi poruchami učenia. Takí, ktorí jednoducho nemôžu za to, že im to nepáli a uspokoja sa aj s podpriemernými študijnými výsledkami na druhotriednej škole. My, študenti gymnázia (!) Jozefa Lettricha, sme však vybraní prijímacími skúškami a predpokladá sa, že by sme učivo mali zvládnuť – teda z povinnosti vzdelávania sa nemáme prečo vyzúvať!
Prostredníctvom IŽK sa rodičia môžu dozvedieť o nedostatkoch svojho dieťaťa a prípadne aj včas zakročiť. Často sa totiž o rodičovských združeniach ani nedozvedia, lebo sú im zatajené. Takýto prístup študentov končieva telefonátmi triednej profesorky domov alebo emotívnym prekvapením na vysvedčení. V oboch prípadoch už býva zvyčajne neskoro a vy, milé ratolesti sa nevyhnete stresom, domácim väzeniam a niekoľkodňovému prehováraniu do duše.
Chvíľku potrvá, kým si zvykneme na moc, ktorú naši rodičia vznikom IŽK získavajú. Avšak všetko je pre dobro nás a vzdelávania samotného. Už dnes sa totiž od odborníkov na vzdelávanie šíri výzva, aby sa do novovznikajúceho školského systému zapojili aj rodičia. Doposiaľ totiž školská politika neposkytovala nijaké prostriedky na tlak rodičov. Tí sa preto aj o veci súvisiace s výučbou ich detí nezaujímali. Systém, ktorý by mal v najbližších rokoch vstúpiť do každodennej praxe však prikladá váhu na slová žiakov a rodičov – pretože im by malo na výsledkoch vzdelávania najviac záležať.
Očakáva sa, že rodičia budú mať presný prehľad o tom, kto, čo a ako ich ratolesť učí. IŽK je prvým krokom, ktorý umožňuje rodičom nahliadnuť do tried a dozrieť tak na to, či im ich škola poskytuje všetko, čo požadujú. Hladina sa za chvíľku upokojí a vy si zvyknete tak, ako si budú postupne zvykať všetci a všade. Pretože tadiaľto vedie cesta k modernej, kvalitnej a úspešnej škole.
