Za posledné obdobie sa poriadne ani nestíha zdemontovať jedno pódium na Divadelnom námestí v Martine a už sa stavia druhé. Výrazný posun vpred v oblasti kultúry, konkrétne open air akcií v meste Martin, je nepopierateľný. Poslednou akciou tohto charakteru bol koncert súčasných slovenských hudobných skupín v rámci podujatia Dni Milana Hodžu 2005 s názvom „Poznáme sa?“. Oslavy ale neboli spojené len s týmto koncertom, sprievodných podujatí bolo viac a naplnili dovedna tri dni. Z hľadiska významu je dobré, že takéto podujatie má aj hlbšiu myšlienku. Bola ňou spomienka na veľkého diplomata, popredného slovenského politika a prvého slovenského predsedu československej vlády Milana Hodžu. Martinskí a sučianski rodáci pripravili v takomto meradle prvý ročník osláv s bohatým programom pre všetky generácie. Viac informácií o Milanovi Hodžovi sa dozviete na stránkach www.hodzovedni.sk.
Ja sa ale vrátim k spomínanému koncertu. Stáva sa pomaly akýmsi pravidlom, že to, čo bolo v minulosti takmer nepredstaviteľné je dnes realitou. Na pódiách sa striedajú známe kapely zvučných mien a zapĺňajú tak námestie do posledných „miest“. Či už nedávne Dni mesta Martin alebo aj Dni Milana Hodžu môžeme teda po tejto stránke považovať za akúsi náplasť za chýbajúci obľúbený festival Nočné Vlny. Zatiaľ posledný koncert pritiahol na pódium skutočnú hudobnú „elitu“, ktorú odštartovalo martinské hudobné zoskupenie Homo Sapiens. Hudobníkov treba pochváliť za vynikajúce prevedenie svetovo známych skladieb, keď pri počúvaní máte niekedy pocit, že ich ani nehrajú naživo, ale z originál CéDéčka. Nebolo by na škodu, keby sa formácia objavovala na podujatiach častejšie. Ďalšou hviezdou na pódiu bola Zuzana Smatanová, ktorá v Martine koncertuje pomerne často (Dni mesta Martin, TPD FUN live) – čo vnímam skôr ako pozitívum. Jej charakteristické zafarbenie hlasu a pesničky známe z rádií rozospievali martinské publikum. Predstavili sa aj „pudingáči“, teda skupina Puding pani Elvisovej, ktorá je už tradične dobrým motorom na rozprúdenie zábavy. Z môjho pohľadu si prišlo jej koncert vypočuť mnoho priaznivcov, hoci táto (nazvyme ju) progresívnejšia hudba nemá v slovenskom éteri práve na ružiach ustlané, s výnimkou pár rozhlasových staníc. Šnúra koncertov pokračovala vystúpením Katky Knechtovej a jej skupiny Peha. Čo skladba, to hit. Teda, veľmi vďačný pódiový interpret, ktorý vlastní už nejedno významné hudobné ocenenie. Predposledné vystúpenie bolo bez debaty zárukou dobrej zábavy, pretože skupina Vidiek ňou určite je. Nenahraditeľný Janko Kuric a jeho spevácko-tanečné umenie nenechalo nikoho pokojným. Po jeho nástupe na pódium to naozaj v hľadisku vrelo, veď kto by nepoznal „Nervóznu famíliu“, či „Námornícku“. Martinčania si nakoniec vypýtali prídavok v podobe legendárnej skladby „Vidiečan“. To sa ale medzičasom v zákulisí pripravoval Laco Lučenič so svojou kapelou. Divákom, aspoň tým mladším, je v poslednej dobe skôr známy ako porotca súťaže Slovensko hľadá Superstar, preto bolo jeho vystúpenie veľkým očakávaním. Možno však konštatovať, že Lučeničov koncert bol príjemným spestrením, a na námestie so sebou priniesol aj kus nostalgie s pesničkami rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych. Napriek neskorej nočnej hodine (skoro polnoc) bolo námestie pomerne plné, preto pôsobilo dosť rozpačito, keď väčšina prevádzkovateľov reštaurácií, kaviarní a občerstvení zatvorila svoje brány úderom dvadsiatejdruhej hodiny. A to napriek neustálemu dopytu. Nuž, cesta do vyspelej Európy ešte nie je v cieli, máme sa stále čo učiť. Ale Dni Milana Hodžu 2005 vyšli na jednotku. Ak bude budúci ročník aspoň taký vydarený ako ten uplynulý, máme sa opäť na čo tešiť.
