Divadlo v Martine – Predstavenia

(oprášená hra slovenského klasika) Premiéra: 16. januára 2004. Inscenácia vznikla pri príležitosti 60. narodenín Slovenského komorného divadla Martin. Dramaturgia: Monika Michnová Scéna: Marek Hollý Kostýmy: Erika Gadušová Hudba: David Rotter Pohybová spolupráca: Silvia Beláková Úprava a réžia: Dodo Gombár Od napísania Nového života uplynulo viac ako sto rokov, ale témy, ktoré hra prináša na javisko, sú až zarážajúco aktuálne. Všetko sa točí okolo peňazí; Tajovského postavy zištne manipulujú svojím okolím a využívajú, či lepšie povedané surovo zneužívajú, jednotlivé situácie vo svoj prospech. Platí to rovnako v rámci rodiny, ako aj širšieho spoločenstva – obce. Tajovského Nový život sme zasadili do súvislostí divadelnej oprašovačky. Oprašovačka je slovo z divadelného slangu. Označuje skúšku, na ktorej sa bez prítomnosti divákov zahrá už hotová, odpremiérovaná inscenácia, ktorá sa po dlhšom čase (napríklad po prázdninách) vracia na javisko. Herci aj technika si potrebujú inscenáciu oživiť v pamäti, „oprášiť“ ju, aby na riadnom predstavení išlo všetko tak, ako má. Základnou situáciou, ktorá ovplyvní celé dianie na javisku, je skutočnosť, že na oprašovačku neprišla hosťujúca predstaviteľka hlavnej ženskej roly – Aničky. Zastúpiť ju musí šepkárka, ktorá je postupne vťahovaná do hry a ostatní herci na javisku zisťujú, že pozná celú rolu naspamäť. Divák má jedinečnú možnosť nahliadnuť do zákulisia, do takzvanej divadelnej kuchyne, a vidieť to, čo pred ním inokedy ostáva utajené. Tvorcovia o inscenácii: Monika Michnová, dramaturgička: „Tajovského Nový život sa nám od začiatku páčil aj preto, lebo sa zdal byť vhodný pre náš zámer, ktorým bolo poodhaliť zákulisie divadla. Lákalo nás pokúsiť sa ukázať, ako v divadle vyzerá bežná rutina - `takzvaná divadelná prax`, ako hovorí jedna z postáv našej inscenácie.“ Vyberáme z recenzií: „... táto konkrétna „oprašovačka“ pôsobí prirodzene. Máme šťastie, že na ňu nedorazila hosťujúca predstaviteľka Aničky, pretože z Lucie Jaškovej v úlohe zaskakujúcej šepkárky sa vykľuje malá veľká tragédka.“ Zuzana Uličianska: Oprášený Nový život v novom martinskom divadle, SME, 19. 1. 2004 „Vzácny súlad komického i tragického sa v Slovenskom komornom divadle v Martine skutočne vydaril. Príležitosť čarovať so slzami žiaľu i smiechu využili herci (bravúrne prechádzajúci z roly hercov do roly postáv a opačne) maximálne.“ Mária Jenčíková: Ženy znesú veľa, Pravda, 19. 1. 2004 „Tento bravúrny nápad, aby za chýbajúcu herečku, ktorá stvárňuje postavu Aničky, čítala text nevýrazná šepkárka, čo väčšina kolegov neprijíma, lebo sa tým degraduje ich postavenie v divadle, rozohrala Lucia Jašková dokonale. Ak je jej Anička spočiatku nesmelá, neskôr nadobúda istotu v hlase, geste, intonácii, pohybe, o chvíľu je z nej najväčšia hviezda na javisku.“ Dagmar Podmaková: Mladí šesťdesiatnici v novom šate, RadioINET SRo, 13. 2. 2004